Príbehy

Toto je príbeh značky MIESTNI. Príbeh práce dvoch ľudí.

Lucii, tej, čo vymýšľa Michala, toho, čo rozmýšľa

V srdci Slovenska, medzi kopcami a dolinami, vznikla myšlienka, ktorá spojila lásku k tradíciám, remeslu a lokálnej výrobe. MIESTNI nie sú len značka – sú filozofiou, ktorá ctí hodnoty, kvalitu a jedinečný dizajn. Všetko sa začalo jednoducho – túžbou vytvárať produkty, ktoré sú autentické, udržateľné a vyrobené na Slovensku. V čase, keď trh zaplavovali masovo produkované veci, sa MIESTNI rozhodli ísť inou cestou – podporovať lokálnych remeselníkov a prinášať zákazníkom produkty s príbehom.

A ako to celé začalo?

Bolo to v roku 2012, keď Lucia študovala v Plzni na Západočeskej Univerzite odbor Fashion Design. Posledné roky študovala obuvný dizajn a raz, vďaka diplomovej práci, sa dostala do Partizánskeho – mesta obuvi, do milovanej firmy Novesta, ktorá sa stále venuje výrobe obuvi. I keď jej roky všetci tvrdili, že na Slovensku a v Čechách nemajú odevní či obuvní dizajnéri uplatnenie, bola tak očarená samotnou výrobou a tým, ako slovenské firmy bojujú s lacnou konkurenciou z východu, že si povedala, že ostane doma a bude bojovať tiež. Lebo ľudia by mali vedieť, od koho nakupujú, čo nakupujú, kto pre nich ich veci vyrába, a tým, že podporia vlastné produkty, podporia sami seba.

Po troch rokoch v Partizánskom bola zapálená do tejto myšlienky ešte viac.

Písal sa rok 2015 a jeden studený januárový večer sa v jednej populárnej breznianskej krčme stretli po rokoch starí kamaráti Michal a Lucia. Po pár pohárikoch začali vtipkovať o tom, že možno by mohli otvoriť na strednom Slovensku obchodík, ktorý by prezentoval šikovných slovenských tvorcov. Dávalo to logiku. Lucia mala plno nápadov a poznala mnoho značiek a dizajnérov, ktorí na Slovensku tvorili, a Michal mal ekonomické vzdelanie a plno elánu.

Presne 1.4.2015 sa stretli u právnika a podpísali prvé podklady pre vznik MIESTNI.

Našli krásne priestory s tým, čo potrebovali – s dušou. Priestor plný dizajnu. 1.7.2015 sa otvorili dvere obchodíku MIESTNI na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici. Bol to úžasný priestor, ktorý si zaslúžil to najlepšie, čo sa na Slovensku vyrába. K Michalovi a Lucii pribudli v priebehu času ďalší a ďalší pomocníci.

V roku 2016 k obchodíku pribudol ateliér, ktorý bol o poschodie vyššie. Okrem toho, že sa tam vyrábala samotná značka MIESTNI, ktorá slúžila ako lepidlo všetkého miestneho v ponuke, umožnil vytvoriť kompletný outfit od topánok až po čiapku – všetko vyrobené na Slovensku a v Čechách. V ateliéri sa začali organizovať dizajnérske kurzy MIESTNI. Učili tam mladých i dospelých šiť a vyrábať si vlastné originálne vecičky.

Do roku 2020 pilne pracovali a budovali značku a samotnú myšlienku MIESTNI – obliekať sa lokálne, podporovať domácu výrobu, žiť kapsulovo, mať menej nadčasových vecí a roky ich krásne a efektívne kombinovať. Pomedzi to učili mladú generáciu, ako si ušiť jedinečný originálny kúsok. Boli to krásne roky. Všetko fungovalo, ako malo, a aj deň mal pre MIESTNI málo hodín – bolo to dynamické a produktívne obdobie.

Ako dobre vieme, začiatok roku 2020 poriadne zamiešal karty. Začiatkom marca sa zatvorila kamenná predajňa. Samotná výroba v ateliéri, ktorý bol o poschodie vyššie, prebiehala v obmedzenom režime a namiesto krásnych šiat sa začali šiť rúška. Zdarma, pre každého, kto ich potreboval. Toto obdobie malo tiež niečo do seba. Ľudia si chodili vyzdvihovať rúška, každý koľko potreboval, a na oplátku každý niečo priniesol – domáce džemy, domáce pagáčiky, vínko, sladkosti, domáce koláče alebo pridal nejaké to euríčko. Zo solidarity domáci ponúkol MIESTNYM polovičný nájom a v tom všetkom príšernom období ľudia krásne držali spolu. Pomáhali si, podporovali sa a podporovali aj MIESTNYCH.

Dokonca sme sa vďaka rúškam dostali aj do telky ;)

V júni 2020 už bolo dochádzanie do zatvoreného obchodu a zatvoreného ateliéru finančne náročné, a tak museli MIESTNI zmeniť pôsobisko a zrušiť kamenný obchod.

Našli priestory blízko Michalovho bydliska a tak sa stali MIESTNYMI v Brezne v časti Mazorníkovo. Ustáli tieto časy vďaka neskutočnej podpore všetkých zákazníkov, ktorí síce nikam nechodili, ale neustále podporovali domácich výrobcov.

V roku 2021 MIESTNI začali vyrábať: ŠATY, ktoré POMÁHAJÚ! ♥ ♥ ♥

Urobila sa kolekcia sukní, ktorých celý výťažok sa venoval útulku Tuláčik, kolekcia šiat, ktoré pomohli Matúšovi s jeho liečbou, Valentínske menu – zbierka pre Vagus. Hľadali sa cesty, ktoré by urobili radosť nielen samotným nositeľkám, ale aj ľuďom, ktorí pomoc potrebujú.

V roku 2022 sa všetko zmenilo. Začala vojna na Ukrajine a v ľuďoch opäť ožila ľudskosť. MIESTNI vedeli len vyrábať a predávať oblečenie, a tak začali opäť vyrábať oblečenie, ktorého predaj pomáhal: ŠATY, ktoré POMÁHAJÚ! ♥ ♥ ♥

Od roku 2023 sa začali MIESTNI zmenšovať. Mnohé miestne značky, ktoré roky bojovali, skončili svoju výrobu. Napriek tomu MIESTNI našli krásny, malý priestor v centre Banskej Bystrice.

V tom istom roku Michal projekt MIESTNI pomaly opúšťal, aby sa mohol venovať rodine.

Lucia sa rozhodla zvládnuť všetko sama.

V roku 2024 sa MIESTNI presťahovali do ešte menšieho priestoru, opäť na Lazovnú ulicu.

 V roku 2025 spustili nový e-shop, ktorý ponúka už len niekoľko značiek. Stále učia svoje zákazníčky efektívne kombinovať oblečenie, ukazujú, že menej je viac a že nosiť výrobky vyrobené doma má zmysel. Podpora domácej výroby je dôležitá, pretože každý kus, ktorý nesie meno MIESTNI, prešiel rukami šikovných majstrov, ktorí do neho vložili svoje skúsenosti, starostlivosť a srdce. Od návrhu až po finálnu výrobu – všetko sa odohráva doma, na Slovensku. MIESTNI veria, že skutočná hodnota nie je v kvantite, ale v kvalite.

V apríli 2025 oslávili 10. narodeniny. V malom zložení, so skromnými plánmi do budúcna a so snami, ktoré ani po 10 rokoch ťažkej existencie neprestali. S filozofiou, že zodpovedné podnikanie s dôrazom na kvalitu, udržateľnosť a podporu lokálnej komunity je dôležité. A ak na to ľudia pozabudli alebo momentálne majú iné starosti, MIESTNI im to budú občas pripomínať... aby už žiadna poctivá firma na Slovensku nemusela zaniknúť.

Ďakujeme, že ste stále s nami.

Neviem, koľkým sa to stáva, ale tuším, že v tom nie som sama. Raz príde deň, keď prestanete vidieť cieľ svojej cesty. Jednoducho zmizne. Už sa vám zdalo, že sa ho môžete dotknúť…a druhý deň nič, nie je tam.

Patrila som medzi ľudí, ktorí vždy vedeli, čo chceli. Spomínam si, ako som v roku 1995 so seriálom Jednoducho Mária prišla na to, že chcem byť módna návrhárka a to sa už nikdy nezmenilo. Urputne som bojovala len za túto životnú cestu. Našťastie mám rodičov, ktorí nám deťom nechali slobodu pri rozhodovaní sa ohľadom budúcich povolaní. I keď si mohli myslieť, že by sa našli "rozumnejšie" cesty ako preplávať životom. Spomínam, ako som 9.-ročná kráčala zo školy, s ružovou aktovkou (Sport Billy) a s kozou (Cilou) na špagáte. (Áno s kozou. Občas nám utiekla a čakala ma pred školou. Som z dediny.)

Zastavil má jeden starší pán, ktorý trávil posledné roky v domove dôchodcov neďaleko od našej školy. Zrejme mu chýbala vlastná rodina a vnúčatá a tak prebehla bežná, krátka komunikácia (ktorá by zrejme v tejto dobe bola považovaná za neakcepovateľnú). Ako bolo v škole, kam s tou kozou a čím chcem byť keď vyrastiem. „Módnou návrhárkou jednoznačne, ako jednoducho Mária“, odpovedala som s nadšením (tej telenovele vďačím za veľa). Pousmial sa, a opýtal, či už viem, kam pôjdem na strednú a vysokú školu. Mala som 9 rokov a ešte som žiadne školy (okrem tej svojej, do ktorej som chodila) nepoznala. "V Trenčíne je najlepšia odevná stredná škola a v Liberci je najlepšia vysoká textilná škola. Tam robí môj syn", odpovedal. A odvtedy som už nič iné nechcela, len ísť do školy do Trenčína a do Liberca. Verte tomu, že som si pred prijímacím pohovorom do Liberca neraz na toho pána, ktorý tam možno má toho syna, spomenula ;). Musím ale povedať, že vzdelanie na týchto školách sa mi dostalo excelentné. Ešte stále používam podklady k výrobe strihov zo strednej školy a pri navrhovaní akéhokoľvek výrobku si spomeniem na slová môjho pedagóga: aký to má zmysel a či sa to dá vyrobiť. Vďaka Technickej univerzite v Liberci som si obľúbila mikroskop a sledovanie vlákien pod ním. Získala som neskutočné množstvo poznatkov o textilných materiáloch, o preverovaní kvality, výrobe, vzorovaní, druhoch a využití. Občas sa mi ešte zacnie za skriptami, ktoré som posunula ďalej. Po ukončení štúdia v Liberci som ostala trochu stratená.

Bol to splnený cieľ. Čo teraz? Ako správne stratená žena som zmenila farbu vlasov a následne našla ďalšiu cestu. Doteraz nechápem ako sa to udialo, ale ocitla som sa na univerzite v Plzni. Začala som študovať dizajn obuvi....a to ovplyvnilo všetko. Pôvodne som (od čias už veľakrát spomínanej telenovely, ktorej hlavná aktérka vystúpila bosá z vlaku a za pár rokov mala vlastný podnik) plánovala odísť do zahraničia. Ale tie topánky, tie topánky to zmenili! Tie topánky má odniesli úplne inde. Do Partizánskeho. Však to je mesto topánok!

Ocitla som sa v najlepšej firme na výrobu obuvi na Slovensku.

Tie skúsenosti sú úžasné. Zrazu sa pred vašimi očami zmenil váš nápad na hotový produkt. Videla som úžasných ľudí.. vyrábať topánky. Počúvala som o ich životoch, o vnúčatách, o starostiach i radostiach. Už nikdy pre mňa teniska z Partizánskeho nebude len teniska. Keď ju chytím do ruky, budem vidieť prácu ľudí z technickej prípravy, ako ju skúšajú a študujú. Budem vidieť ženy na dielni ako sa smejú, vždy keď som prišla s novým nápadom, že čo za blbosť im zas nesiem :). Budem vidieť statných chlapov, ktorí sa na mňa usmievajú pri miešaní masy kaučuku, z ktorého sa vyrába podošva.
... a tak som začala viac vnímať slová "vyrobené na Slovensku".

Začala som vnímať, ako končia slovenské podniky, ako sa presúva výroba tam, "kde je lacnejšia pracovná sila". Začala som vidieť prázdne výrobné haly. Fotografie „kedysi“ a „teraz“ vo mne začali vyvolávať úzkosť. Počúvala som príbehy, ako sa kedysi šilo na tri smeny a pre svetové značky. Keď raz začnete tieto príbehy vnímať, začne ich akoby pribúdať a vy sa zrazu ocitnete v tom sne, ktorý mal pred pár rokmi niekto iný a skončil viac ako smutne. Asi nikdy nezabudnem na pocit, ktorý som mala, keď som sa ocitla v nádhernom módnom dome v Kežmarku, ktorý roky zíval prázdnotou. Po stoloch boli porozkladané strihy, ktoré niekoho stáli veľa času a skúmania, aby si potom hotové šaty našli cestu ku spokojným zákazníčkam. Som realista. Dokážem pochopiť dobu a aj to, že nákupné správanie ľudstva sa zmenilo. Nepovedala by som, že k lepšiemu, ale zmenilo sa a firmám a podnikom neostáva nič iné, ako sa prispôsobiť. Možno predsa nám v škole vraveli pravdu, že máme ísť pracovať do zahraničia. Ale ešte nie. Ešte ostanem na Slovensku!

...a tak po pár rokoch života v Partizánskom som sa vrátila domov. Ja. Ja čo som od detstva tvrdila, že budem návrhárka a budem žiť v zahraničí, som sa vrátila na stredné Slovensko do rodičovského domu a spolu s kamarátom sme otvorili v Banskej Bystrici Slovenský dizajn shop MIESTNI.

Boli tam s nami spomínané tenisky a množstvo iných a ďalších našich domácich značiek. Miestnych značiek. Bolo to úžasné. Začali k nám chodiť prekvapení ľudia, ktorí sa pýtali a naozaj sa zaujímali, kde sa čo vyrába a ako sa to vyrába. Častokrát ostávali zaskočení zo zistenia, že čo všetko sa na Slovensku ešte šije.
Spomínam si na jednu pani, ktorá občas nakukla, ešte pred otvorením. Venovala sa ručnému plsteniu a niekedy mala tiež hand made obchodík. Vravela mi: "Budeš chcieť veľa krát skončiť. Nebudeš vládať, ale potom vždy príde niekto, komu tým, čo robíš, urobíš takú radosť, že v tom opäť nájdeš zmysel". ...mala pravdu. Potom, po nejakom čase umrela a ja som jej ani nestihla poďakovať ani sa naučiť od nej plstiť ☹.

Prišiel rok 2020 a všetci vieme, čo prišlo s ním. Boli sme nútení zavrieť kamennú predajňu. Spočiatku to nebolo až také smutné, lebo sme si vraveli, že aspoň spomalíme v našom častokrát príliš rýchlom pracovnom tempe a časom vymyslíme opäť niečo.
Tak som sa zas vrátila do rodičovského domu a prežila "koronové" obdobie s najbližšími...a zistila som, že tak, ako som posledné roky vnimala len "vyrobené na Slovensku" nevnímala som až tak ľudí, ktorí boli vyrobení na Slovensku. Rodinu, kamarátky, priateľov.

Čas, strávený v domácom väzení ale spravil svoje a časom prišla ďalšia chvíľa "stratenia sa". Tu však nepomohla ani zmena farby vlasov. Rozhodla som, že sa zamestnám. V obore, ale vo firme, ktorá nevyrába svoje produkty na Slovensku. Zrazu tam už nebol technológ, ktorý by mi poradil. Nebola tam pani, ktorá by mi ušila vzorku a ponadávala si, že čo som to opäť vymyslela. Za počítačom som nakreslila návrh a poslala niekam do sveta….a za pár mesiacov prišlo množstvo tých mojich topánok, ale mne sa už akosi nepáčili. Akoby celá tá práca stratila svoje čaro. Nešlo to.

Dala som sa na vieru. Vieru, že časom nabehneme na cestu, na ktorej sme zastali. Že ľudia, keď budú môcť opäť vyjsť do ulíc, začnú sa opäť aj zaujímať o nás a o produkty, ktoré sú vyrobené na Slovensku...a prišlo niečo iné. Vojna....

...a ja osobne už nevidím cieľ, ale necítim sa stratená. Práveže po prvýkrát mi to vôbec nevadí. Teším sa z tejto samotnej cesty. Budeme sa snažiť čo najdlhšie v tomto odvetví vytrvať...a ak si vytvoríme cieľ spolu, nenahnevám sa ;).

Ak si občas pri kúpe nejakého nového módneho kúsku prečítate, kde bol vyrobený a možno si poviete, že tentokrát si výnimočne priplatíte a podporíte lokálnu výrobu, bude to pekné. Keď si budete skúšať nové tenisky od nejakej „cool“ zahraničnej značky a poviete si, že pre tentokrát skúsite tie slovenské tenisky, aby nemusela, tá pani, ktorá ich šije ešte pred dôchodkom meniť prácu, bude to tiež pekné.  Je na nás všetkých, ktorou cestou sa vyberieme ísť. Aj v prípade, že by to mala byť cesta bez cieľa...

Spomínate na našu malú kampaň „Šaty, ktoré pomáhajú“ ? Ak nie, tak → TU ← zistíte o nej viac.

Jedného dňa sme sa rozhodli urobiť niečo užitočné so všetkými našimi vzorkami, nedokončenými vecičkami, s oblečením, ktoré má nie všetko v poriadku, kde treba opraviť šev, prešiť zips. Boli to modely, ktoré akoby nedokončili svoj príbeh. Oblečenie, ktoré sa vystrihlo a už sa nestihlo došiť. Vecičky, ktoré sa „nedotiahli do konca“.

A takýchto kúskov sme našli mnoho... a mohli sme aj viac, keď sme videli, že táto kampaň sa vám páčila :).

Všetky tieto vzorky, jednokusovky, „sme zafixovali“, teda opravili a za symbolickú́ cenu sme sa ich ponúkli na predaj.

Vopred sme vedeli, že výťažok z predaja chceme niekomu darovať... a aj sme darovali!

Celý zisk z predaja týchto vecičiek sme venovali 17-ročnému Matúškovi z okresu Brezno. Je to strašne zlatý a skromný chalan, ktorý ale už od roku 2018 trpí sklerózou multiplex. A, i keď nemôže úplne fungovať ako bežný chalan v jeho veku, môžu mu pravidelné masáže, návštevy kryokomory a liečebné procedúry v nemocnici na Kramároch v Bratislave aspoň̌ kúsok zlepšiť̌ kvalitu jeho života a spomaliť priebeh choroby.

Jeho boj o čas a snaha čo najdlhšie sa udržať v najlepšej možnej kondícii, nás prinútili zamyslieť sa, aké náročné to musí byť. Pre samotného Matúša, pre jeho maminku, ktorej sa otočil život úplne naruby. Hovorí sa, že zdravý človek má milión prianí, chorý človek len jedno... a my sme k našim prianiam pridali ešte jedno gesto, aby sme tejto sympatickej rodinke čo najviac pomohli.

Tešíme sa, že sme si vybrali práve Matúša, lebo je to človek, ktorý je nabitý super pozitívnou energiou. Srší intelektom a vtipom. Človek, ktorý sa nevzdáva, neopúšťa sa a stále sa usmieva... a my veríme, že takto to čo najdlhšie ostane :).

A teraz späť ku „šatám, ktoré pomáhajú“.

Samotná malá kolekcia (ktorú nájdete → TU ← ) bola zložená z 27 kúskov.

Jednotlivé kúsky sme ponúkali za symbolické ceny.

K dnešnému dňu sa nám podarilo predať 12 kúskov oblečenia z tejto kolekcie.

Dokopy sme, zatiaľ za mesiac jún, takto vyzbierali 250 eur, ktoré sme už odniesli Matúškovi. Za čo ďakujeme hlavne VÁM.

POZOR, ešte pokračujeme! Stále u nás nájdete ešte jednotlivé kúsky, ktoré môžu vám urobiť radosť a Matúšovi aspoň kúsok pomôcť.

U nás na stránke:  → TU ←   nájdete stále pár originálnych kúskov. Tak želáme príjemné vyberanie a ĎAKUJEME.

Veríme, že SPOLU dokážeme robiť veci, ktoré majú skutočný ZMYSEL.

#whomademyclothes?

My sme schopní odpovedať na otázku #whomademyclothes. Odpovedáme. RADI! Lebo chceme, aby ste spoznali ľudí, ktorí stoja za oblečením, ktoré nosíte. Hlavnou myšlienkou je zjednotiť módny priemysel a rozpútať revolúciu myslenia, akým spôsobom a kým je vaše oblečenie vyrábané. Veríme v módny priemysel, ktorý si váži prácu ľudí, kreativitu a šikovné ruky. Sme radi, že za našou tvorbou stoja ľudia, ktorých prácu si vážime, obdivujeme a berieme ich už takmer ako rodinu. Naša práca nás všetkých baví...je to super ;) 

Lucia je tá, ktorá chce všetko! 

Simča je tá najbláznivejšia, plná nápadov!

Naše dámy v dielničke sú tie najprecíznejšie

Miško je ten, kto chce vyhovieť všetkým (ženám)

Andrejka je tá najakčnejšia!

Ivanka je tá najšikovnejšia

Katka je tá najrozvážnejšia

Čo ...

Kto...